|
História |
|
|
V
predšpanielskom období bola Kolumbia osídlená prevažne
primitívnymi indiánskymi kultúrami. Výnimkou boli
Čibčovia, žijúci na náhornej plošine v strednej
Kolumbii. V 15. - 16. storočí vytvorili jednu z
najvyspelejších kultúr. Španieli sa prvý krát plavili
pozdĺž severného pobrežia Kolumbie okolo roku 1500. V
roku 1510 tu založili prvú stálu osadu na americkom
kontinente (Darién). Španieli dobyli bez väčšieho odporu
celú ríšu Čibčov v roku 1541. Terajšie hlavné mesto
Santa Fé de Bogotá bolo založené v roku 1538 a v roku
1717, sa stalo hlavným mestom španielskeho
miestokráľovstva „Nová Granada“ (zahŕňalo dnešnú
Venezuelu, Ekvádor a Panamu).
V priebehu ľudového povstania v Bogote sa v júli 1810
ustanovila revolučná junta a 5. 4. 1811 vyhlásila nový
štát Cundinamarca. Zvyšok kolónie sa v novembri 1811
spojil do federálneho štátu a tento o dva roky neskôr
proklamoval nezávislosť. Pod vplyvom Simóna Bolívara sa
Cundinamarca pripojila k federácii. V rokoch 1815 - 1816
Španieli znovu dobyli väčšinu územia, avšak v auguste
1819 boli porazení a 17. 12. 1819 bola vyhlásená ústava
nového federálneho štátu Veľká Kolumbia (zahŕňal Novú
Granadu, Venezuelu, Ekvádor a od roku 1821 Panamu).
Federácia sa rozpadla v roku 1830.
Od vzniku republiky v roku 1819, Kolumbia prechádzala
viacerými obdobiami zvýšených konfliktov. Dôvodmi boli
dohody o rozdelení moci medzi liberálmi a
konzervatívcami, neefektívny právny systém a hlboké
sociálne rozdiely. Tieto príčiny viedli na prelome 50. a
60. rokov 20. storočia k vzniku gerily, rozpútaniu
občianskej vojny a rastu organizovanej zločinnosti.
Úsilie dostať pod kontrolu organizovaný zločin bolo v
podstate dodnes neúspešné.
Od polovice osemdesiatych rokov musí kolumbijská vláda
čeliť rôznym gerillovým skupinám a narkomafii, čo je
sprevádzané opakovaným vyhlasovaním výnimočného stavu.
Najznámejšími povstaleckými skupinami sú Ozbrojené
revolučné sily Kolumbie a prokubánská Národná
oslobodenecká armáda. 1.1. 1995 uzavrela Kolumbia s
Mexikom a Venezuelou zmluvu o voľnom obchode. V
posledných prezidentských voľbách (máj 2002) zvíťazil Á.
Uribe (v úrade je od augusta 2002), ktorý rozvinul
podstatné vojenské operácie proti drogovému terorizmu,
ľavicovej gerile (FARC, ELN) a pravicovým polovojenským
skupinám AUC. |
|